tak o detoch teda nie......ako nam poradil jeden obetavec, ktory sa odhodlal citat nase pseudonazory za co sme samozrejme obidve velmi povdacne....;o)
mno draha moja, aj ked som bola z tvojej poslednej spravy trrrochu zmatena, po kratkej uvahe som to snad pochopila....
takze by si do toho sla, coz by v praxi naozaj vyzeralo tak, ze by si cloveku v buse napr. sla ponuknut svoje telefonne cislo? hmmmm...kedze usmev v dnesnej dobe povacsinou nestaci?....a aj na ten niekedy ludia u nas reaguju porozne...niekedy ani nie tak ako by sami chceli lebo zostanu prekvapeni, zaskoceni a odvratia sa miesto toho aby sa usmiali spat, coz teba len odradi a zanecha v tebe trapny pocit....aj ked to tak mozno nemysleli....
inak, ked uz som pri tych usmevoch, skusala si uz niekedy cely den sa usmievat? myslim na kazdeho coveka, ktory sa na teba pozrie? je jedno ci je to dieta, dospely, dochodca, muz, zena......je celkom zaujimave sledovat reakcie....povacsinou su ale pozitivne....no najlepsie na tom je, ze ked donutis v prvom rade seba samu sa usmievat, udrzis si dobru naladu a ostatnym ludom tiez aspon na chvilku osvetlis den...a ked sa usmeju spat, len ta v tej dobrej nalade podporia a mozno sa usmeju na niekoho dalsieho, komu to tiez pomoze...kazdopadne je to pekna myslienka....ja som to skusala len v anglicku...tu by to mozno nemalo taku istu odozvu...predsalen je tu ina mentalita, ale co ak sa medzi tymi ludmi co sa usmeju spat najde aj nejaky simpaticky clovek opacneho pohlavia a ty uz v rozbehnutej dobrej nalade povies aj to jednoduche "ahoj" a co ak to nezostane len pri tom?
kiezby to bolo tak jednoduche, ze?
ale co ak.........;o)
Komentáre