deti to nemaju lahsie. ani tazsie. ked si dieta, staci ti potahat kamosku za vrkoc a mozno to pochopi, mozno jej to niekto skusenejsi vysvetli :)) ale zase nechat sa stale tahat za vrkoc asi tiez nie je to prave orechove... male deti nemaju pud sebazachovy, teda to si myslim ja a vtlkala mi to do hlavy moja ucitelka telocviku neurekom... takisto to plati aj vo vyznavani lasky. nezamysli sa nad tym, co bude dalej. myslela som teray tu naozaj "detsku lasku". taki *tinedzer* sa presne nad tym bude zamyslat. -co ak, co ked, preco...- ale preco? treba si vediet stat za svojim a takisto si treba vediet priznat porazku.dnes som sa dozvedela, ze moja 20-rocna kamaratka je uz styri roky zalubena do toho isteho chalana. tusim mu uz aj nieco povedala, napisala alebo co, ale stale ju to drzi. od 16-ky. mam pocit, ze ona este nedosiahla to dalsie stadium. ked ti to zase zacne byt ani nie ze jedno, ale kedy uz v tom nevidis stratenie zivotnych situacii, zrutenie sveta a podobne apokalypticke vizie. vtedy by sa uz mali vediet rozhodnut, ci to za to stoji a mali by vediet, ze svet sa tocit neprestane. tato optika tinedyerom chyba. teda chybala aspon mne. do isteho casu.
kazdopadne, to s tymi esemeskami som si mala moznost odskusat na vlastnej kozi. neprijemne. ale nepoviem ti, ktoru moznost. skus uhadnut. ;-))
ale mam taky pocit, ze som sa uplne odklonila od pociatocnej otazky. isla by som do takeho niecoho? keby to bolo steklenie nervov v istej oblasti mojho tela, tak asi ano. teda nie. v minulosti ano, teraz nie, uz som z toho asi vyrastla. a mozno nie. nemala som moznost to zistit uz dlhsiu dobu.
keby to mal byt pokus o seriozne zoznamenie sa, tak by som vyskusala asi vsetky svoje uberzbrane, ako je telefonne cislo, jeho priatelia, moj usmev... v prvom pripade asi tanec... a take tie veci, vsak vies...
Komentáre